Nevidomosť alebo slabozrakosť je ťažký hendikep, ktorý postihnutému znepríjemňuje a komplikuje život. Touto myšlienkou sa v devätnástom storočí zaoberal Francúz Louis Braille (1809 – 1852), ktorý nešťastnou náhodou prišiel o zrak ako trojročný.
Ako desaťročný bol umiestnený do Ústavu slepcov v Paríži, kde potom od svojich dvadsiatich rokov učil. V roku 1829 vydal metodickú pomôcku Postup pri písaní atď. pre potreby slepcov. Zjednodušil a zosystemizoval už existujúce dvanásťbodové písmo Charlesa Barbiera a vytvoril písmo, ktoré sa v národných mutáciách používa dodnes. Prvou knihou písanou v Braillovom písme boli Dejiny Francúzska (1837).
Zrod Braillovho písma
Nepravdepodobná reťaz udalostí, ktorá viedla k zrodu Braillovho písma sa začala po porážke francúzskeho kráľa Ľudovíta IX. v šiestej krížovej výprave, ktorý v roku 1260, ovplyvnený milým zvykom Saracénov oslepovať svojich vojnových zajatcov, založil v Paríži Quinze-Vingts – prvú formálnu inštitúciu, ktorá poskytovala jedinečný útulok pre nevidomých Parížanov. Obyvatelia Quinze-Vingts sa pravidelne zúčastňovali slávnosti sv. Ovídia, kde smeli predávať svoje výrobky a predvádzať svoje umenie. Práve ich umenie, náročné aj pre vidiacich, si v roku 1771 všimol syn parížskeho tkáča Valentin Hauy (vymenovaný za kráľovho tlmočníka, keďže ovládal desať vtedy živých jazykov). Hauy sa neskôr zoznámil s Abbém de l´Epée, ktorý v Paríži založil prvú školu pre hluchých, a ktorý ho zoznámil s manuálnou abecedou, používanou v tejto škole. Na jar 1784 stretol Hauy na ulici 17-ročného, od narodenia nevidomého žobráka Françoisa Lesueura, u ktorého objavil, že pre nevidomých je najdôležitejším zmyslom hmat. Hauy tento svoj poznatok rozvinul, a pomocou plastických drevených písmen naučil Lesueura čítať tak, že keď ho o pol roka predstavil učencom a vedcom Kráľovskej akadémie, získal obrovský ohlas.
Tento využil na získanie pomoci od vtedajších „celebrít“, napr. zázračného dieťaťa Marie Theresy von Paradies – nevidomej klavírnej virtuózky (pre ktorú W. A. Mozart napísal klavírny koncert č. 18). Táto si dopisovala s talentovaným nevidomým nemeckým študentom R. Weisseburgom, žiakom Christiana Niesena, ktorý používal jeho pomôcky, ako napr. abecedu z ohýbaného drôtu a dotykové diagramy, vytvorené z hodvábu, našitého na lepenku. S pomocou sponzorov založil Valentin Hauy v roku 1785 v Paríži školu pre nevidomých, kde sa čoskoro učilo takmer päťdesiat žiakov. Hauy usporadúval vianočné posedenia pre verejnosť, kde so žiakmi predvádzal čítanie, aritmetiku a používanie dotykových diagramov. Jedného posedenia sa zúčastnil aj markíz d´Orvilliers z Coupvray. A v Coupvray sa o vyše 20 rokov neskôr v rodine sedlára narodil Loius Braille. Markíz d´Orvilliers, ktorý poznal Braillovu rodinu, presvedčil Braillovcov, aby Loiusa umiestnili do Quinze-Vingts, kam sa pod vedením Dr. Sébastiena Guillié, oftalmológa, presunula škola pre nevidomých. V škole sa vtedy učilo asi sto žiakov, ktorí mali k dispozícii iba štrnásť nemotorných kníh z ťažkých stránok s reliéfnym písmom podľa vzoru Valentina Hauya.
Okolo roku 1820 sa Louis Braille stretol s delostreleckým kapitánom Charlesom Barbierom na predstavení nového spôsobu písania vojenských správ pomocou dvanásťbodového systému do papiera vyrazených znakov. Tento spôsob záznamu reči bol pre Louisa ako blesk z jasného neba. Sám sa predtým hrával s hlavičkami špendlíkov, rôzne zapichovanými do čalúnenia, no v Barbierovom systéme videl konečné riešenie. Po viacerých pokusoch a konzultáciách s kpt. Barbierom, ktorý bol unesený faktom, že jeho delostrelecké šifrovanie zaujalo niekoho tak mladého a neskúseného ako bol Louis Braille a navyše nevidomého, ktorý vedel systém písania skutočne náležite oceniť, predstavil pätnásťročný Louis Braille v októbri 1824 svoju šesťbodovú abecedu pre nevidomých, pomocou ktorej sa dalo napísať šesťdesiat tri znakov.
Súčasnosť a hendikepovaní pacienti
Dnes sa Braillovo písmo používa aj pre texty písané azbukou, arabským, čínskym a iným písmom. Braillovo písmo funguje na princípe plastických bodov vyrazených do papiera, ktoré čitateľ vníma hmatom. Braillovo písmo je vlastne binárny kód používaný mimo svet počítačov.
Označovanie liekov v Braillovom písme
Problematike prístupu k informáciám o liekoch hendikepovaných skupín pacientov a spotrebiteľov venuje súčasná spoločnosť zvýšenú pozornosť. V roku 2004 Európsky parlament a Rada schválili aktualizovanú právnu úpravu pre lieky a okrem iného ju doplnili o požiadavky na informácie o liekoch pre nevidomých a slabozrakých pacientov. Smernica 2004/27/ES, Európskeho parlamentu a Rady v článku 56a hovorí: „Názov lieku podľa článku 54 písm. a) (Smernice 2001/83/ES) musí byť na obale vyjadrený Braillovým písmom. Držiteľ rozhodnutia o registrácii musí zabezpečiť, aby bola písomná informácia pre používateľa na požiadanie organizácií pacientov dostupná aj vo formách vhodných pre nevidiacich a slabozrakých“.
Pre uľahčenie orientácie slabozrakých a nevidomých pacientov pri používaní liekov má byť každý liek zaregistrovaný od 30. 10. 2005 povinne opatrený na svojom vonkajšom obale názvom v Braillovom písme. U liekov zaregistrovaných pred 30. 10. 2005 sú držitelia rozhodnutí o registrácii povinní zaistiť zmenu v registrácii tak, aby boli tieto lieky opatrené názvom v Braillovom písme, a to najneskôr do 30. 10. 2010. Tieto isté dátumy platia aj pre dostupnosť textov písomných informácií pre používateľov – verejnosti skôr známe ako príbalový leták.
Čo hovorí legislatíva?
Tieto požiadavky začlenila Slovenská republika do zákona 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení neskorších predpisov, v ktorom sa hovorí:
- 24 odseky 9 až 11:
„(9) Na vonkajšom obale lieku musí byť názov lieku v rozsahu údajov podľa odseku 1 písm. a) vyjadrený aj písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo); ak vonkajší obal lieku je označený okrem štátneho jazyka aj v iných jazykoch, názov lieku musí byť vyjadrený písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo) vo všetkých jazykoch uvedených na vonkajšom obale. Ak má liek registrovanú len jednu silu lieku, sila lieku sa nemusí na vonkajšom obale vyznačiť písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo).
(10) Ustanovenie odseku 9 sa nevzťahuje na lieky podávané pacientovi v zdravotníckom zariadení a na prírodné liečivé vody.
(11) Ak liek nie je určený na vydanie pacientovi alebo ide o liek registrovaný v inom štáte, určený pre jedného pacienta alebo skupinu pacientov v ohrození života alebo pri závažnom zhoršení zdravotného stavu, alebo o liek na ojedinelé ochorenie, ministerstvo zdravotníctva môže povoliť výnimku z uvádzania údajov na vonkajšom obale a na vnútornom obale lieku podľa odsekov 1 až 8 v štátnom jazyku a údajov podľa odseku 9 písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo).“
- 25 odseky 6 až 8:
„(6) Držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku musí zabezpečiť, aby písomná informácia pre používateľov lieku bola na požiadanie organizácií pacientov dostupná aj vo formátoch vhodných pre nevidiacich a slabozrakých. Ak vhodným formátom písomnej informácie pre používateľov lieku je písmo pre nevidiacich (Braillovo písmo), písomnú informáciu pre používateľov lieku schvaľuje Štátny ústav pre kontrolu liečiv v spolupráci s organizáciou pacientov.
(7) Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na lieky podávané pacientovi v zdravotníckom zariadení a na prírodné liečivé vody.
(8) Ak liek nie je určený na vydanie pacientovi alebo ide o liek registrovaný v inom štáte, určený pre jedného pacienta alebo skupinu pacientov v ohrození života alebo pri závažnom zhoršení zdravotného stavu, alebo o liek na ojedinelé ochorenie, ministerstvo zdravotníctva môže povoliť výnimku z uvádzania údajov v písomnej informácii pre používateľov lieku podľa odseku 1 v štátnom jazyku a údajov podľa odseku 6 vo formátoch vhodných pre nevidiacich a slabozrakých alebo v písme pre nevidiacich (Braillovo písmo).“
a § 70e odseky 1 až 4:
„(1) Držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku zabezpečí, aby bol vonkajší obal lieku, ktorý bol registrovaný na základe žiadosti o registráciu lieku podanej po 1. júni 2006, označený písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo) v súlade s § 24 ods. 9.
(2) Držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku zabezpečí, aby bola písomná informácia pre používateľov lieku, ktorý bol registrovaný na základe žiadosti o registráciu lieku podanej po 1. júni 2006, na požiadanie organizácií pacientov dostupná vo formátoch vhodných pre nevidiacich a slabozrakých v súlade s § 25 ods. 6.
(3) Držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku zabezpečí, aby do 1. júna 2011 bol vonkajší obal lieku, ktorý bol registrovaný na základe žiadosti o registráciu lieku podanej do 1. júna 2006, označený písmom pre nevidiacich (Braillovo písmo) v súlade s § 24 ods. 9.
(4) Držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku zabezpečí, aby do 1. júna 2011 bola písomná informácia pre používateľov lieku, ktorý bol registrovaný na základe žiadosti o registráciu lieku podanej do 1. júna 2006, na požiadanie organizácií pacientov dostupná vo formátoch vhodných pre nevidiacich a slabozrakých v súlade s § 25 ods. 6.
Dodržiavanie ustanovení zákonných noriem o povinnosti označovania liekov Braillovým písmom zo strany držiteľov rozhodnutí o registrácii liekov sleduje a kontroluje Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý v tejto oblasti tiež úzko spolupracuje s Úniou nevidiacich a slabozrakých.
PharmDr. Zdeněk Nouzovský
vedúci oddelenia národných registrácií
Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv
Základná terminológia
Nevidiaci
osoby s úplnou stratou zrakového vnímania, ale tiež< osoby, ktoré sú schopné vnímať zrakom maximálne svetlo, ale nie sú schopné lokalizovať jeho zdroj.
Prakticki nevidiaci
osoby, ktoré majú zachované zvyšky zraku tak, že< dokážu vnímať svetlo, obrysy a tvary predmetov, ale nedokážu využívať zrak ani s najlepšou možnou korekciou ako dominantný a jediný analyzátor pri práci, orientácii a získavaní informácií.
Slabozrakí (nevidomí)
osoby, ktoré majú napriek najlepšej možnej korekcii< problémy s vykonávaním zrakovej práce. Takíto ľudia majú vážne poškodený zrak, ale disponujú jeho užitočnými zvyškami, ktoré sa dajú efektívne využiť.
Osoby s poruchami binokulárneho videnia
osoby s poruchou funkčnej rovnováhy a fyziologickej< spolupráce pravého a ľavého oka. Je to vlastne porucha videnia oboma očami a spôsobuje problémy v priestorovom vnímaní.
Zdroj: www.portal.gov.sk
Taktilné knihy
Taktilné knihy sú knihy hmatové, určené pre nevidiace a slabozraké deti od 3 do 12 rokov (slovo taktilný, vo význame dotykový, pochádza z latinčiny. V slovenčine sa častejšie používa výraz hmatový). Taktilné knihy sa bežne nepredávajú, keďže sú vyrábané ručne v niekoľkých exemplároch. Text knihy má zväčšenú čiernu tlač a je v Braillovom písme. Obrázky v knihe sú reliéfne z rôznorodého materiálu (kartón, plsť, koža, drevo). Krátke príbehy v knižkách, doplnené reliéfnymi ilustráciami, umožňujú nevidiacim deťom spoznávať hmatom okolitý svet. Pomocou ilustrácií sa učia rozlišovať tvary a objekty, ktoré sú pre nich vzdialené (mesiac, slnko), veľmi veľké (stromy, domy) alebo, naopak, malé (chrobáčiky). Deti hmatom rozoznávajú drsný alebo hladký povrch, učia sa orientovať na ploche, cvičia si jemnú motoriku prstov a svoje rozlišovacie schopnosti. Takýto nácvik potom uľahčuje výuku Braillovho bodového písma. Taktilné knihy zábavnou a hmatovo zaujímavou formou obohacujú deti o pocity a prehlbujú ich estetické vnímanie.
Zdroj: www.nrozp-mosty.sk
(redakčne krátené)