Vysokoškolákov so zrakovým postihnutím pribúda
Stačí sa obzrieť iba 10–15 rokov dozadu a rozdiel oproti minulosti je markantný. Mám na mysli počty vysokoškolsky vzdelaných ľudí z radov nevidiacich a slabozrakých. Krivka išla rapídne hore.
Minulosť a súčasnosť
V roku 2009 sme odvysielali v časopise Prameň zvukový seriál na tému Mladí – úspešní, kde sme predstavovali nevidiacich absolventov vysokých škôl, ktorí sa v živote uplatnili, zamestnali a realizujú sa, verím, že mnohí dodnes. V porovnaní s tým vyznievajú rozhovory s Jaroslavom Kacerom, Jozefom Franerom a Imrichom Kováčom – prvými absolventmi diaľkového štúdia na gymnáziu v Ratkovej z roku 1963 – ako rarita.
V súčasnosti stredné a vysoké školy opúšťajú po úspešnom štúdiu desiatky nevidiacich, slabozrakých, ale aj inak zdravotne postihnutých študentov. Len keď spočítam vysokoškolákov u nás, v SKN – Želka, Peťo, Inga, Stanka, donedávna Danka. Alebo naši spolupracovníci, dopisovatelia – Stanko, Darinka, Miško, Ondro, Jozef, Zuzka, Tímea, Peťo, Roman, Paľko, Vladimír a mnohí ďalší. Paráda.
Avšak získať oficiálne čísla o počte študentov so špecifickými potrebami, ktorí študujú na vysokých školách, bolo donedávna nemožné, pretože ministerstvo školstva takúto štatistiku neevidovalo. Až v akademickom roku 2014/2015 Centrálny register študentov vysokých škôl, ktorý riadi ministerstvo, ich zozbieral po prvýkrát. Dočítala som sa tam, že vlani študovalo na slovenských vysokých školách 596 mladých ľudí so špecifickými potrebami. Boli medzi nimi nevidiaci, slabozrakí, nepočujúci, nedoslýchaví, telesne postihnutí s obmedzením horných či dolných končatín, študenti s chronickým ochorením, so zdravotným oslabením i so psychickým ochorením, autisti a študenti s poruchami učenia. Nevidiacich a slabozrakých bolo medzi nimi 68. Najviac, 261, študovalo na Univerzite Komenského v Bratislave. Z ďalších škôl tam figurujú: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre – 51 študentov, Katolícka univerzita v Ružomberku - 50, Univerzita Cyrila a Metoda v Trnave – 26, Technická univerzita v Košiciach – 36, Vysoká škola výtvarných umení – 5 študentov.
Samostatnosť a realizácia
A z akých pohnútok išli „naši“ mladí študovať na vysoké školy? Opýtala som sa troch z našej knižnice. Stanka po skončení levočského gymnázia nechcela zostať doma. Vyberala takú vysokú, s ktorou by sa v živote uplatnila – Univerzita Komenského v Bratislave a cudzie jazyky, francúzština a slovenčina. Po skončení sa chcela uplatniť v jazykových školách, ale tam dali prednosť vidiacim. Zľakli sa, „vraj, ako bude nevidiaca učiť“. A tak išla študovať na druhú vysokú, tentoraz na Univerzitu Mateja Bela do Bystrice. Skončila bakalára v odbore sociálna práca a magisterské štúdium v sociálnej pedagogike. Keďže mala dobré študijné výsledky, pani profesorka ju nahovorila na doktorandské štúdium. Aj to dokázala a roboty zase nebolo. Až prišlo výberové konanie na korektorku do Levoče. Vyhrala ho. Neľutuje, že sa rozhodla stráviť toľké roky v škole. Oceňuje pomoc podporného centra na Univerzite Komenského pri zháňaní a skenovaní kníh, čo pocítila najmä po odchode do Bystrice, kde si všetko musela robiť sama.
Inga chcela už na začiatku väčšiu možnosť uplatnenia sa v živote. Po gymnáziu začala v Ružomberku na Katolíckej univerzite študovať slovenčinu a angličtinu. Hoci štúdium nebolo jednoduché, najmä po stránke študijnej literatúry, všetko si musela skenovať sama, rada na toto obdobie spomína. „Boli to moje doteraz najšťastnejšie roky. Skvelý kolektív, kamaráti, prijali ma medzi seba a pomáhali mi,“ konštatuje Inga. Vedomosti nadobudnuté na vysokej škole môže dnes adekvátne využívať v práci korektorky. „Som medzi ľuďmi, mám zamestnanie a škole vďačím aj za samostatnosť, ktorej som sa bola nútená naučiť.“
Peťo študoval filozofiu na Trnavskej univerzite, pretože k tej mal vzťah už na strednej škole. Úspešne ju vyštudoval a mal šťastie, že rovno po škole nahradil odchádzajúcu korektorku a získal prácu, v ktorej sa realizoval donedávno.
Pomoc z Centra
Mnohým nevidiacim a slabozrakým študentom počas vysokej školy podalo pomocnú ruku centrum podpory študentov so špecifickými potrebami, ktoré pracuje pri Univerzite Komenského v Bratislave. Jeho dušou je už dlhé roky Elena Mendelová, ktorá spolu so svojím tímom poskytuje pre uchádzačov poradenstvo o špecifikách štúdia študentov so zrakovým postihnutím na vysokej škole, ale aj pre učiteľov stredných škôl, študentov so špecifickými potrebami, no tiež pre rodičov či členov akademickej obce. Opýtali sme sa jej, ako ona vníma tieto zmeny.
“Vychádzajúc z mnohoročných skúseností z pôsobenia v podpornom centre na Univerzite Komenského môžem potvrdiť významné zmeny na strane vysokej školy aj na strane študentov so zrakovým postihnutím. Predovšetkým študent s ťažkým zdravotným postihnutím už nie je na vysokej škole raritou. Stáva sa samozrejmou súčasťou akademickej komunity. Vysoké školy majú možnosť a povinnosť vytvárať im primerané podmienky a poskytovať podporné služby, zároveň aj požadovať od nich porovnateľné študijné výkony ako od bežných študentov. Nevidiaci a slabozrakí študenti sú zodpovední za výber primeraného študijného programu a očakáva sa, že na štúdium budú pripravení. Stále platí, že popri očakávanom objeme a kvalite vedomostí budú napr. zorientovaní v možnostiach technickej podpory, budú vybavení asistenčnými technológiami a technickými zručnosťami, aby riešenie technických problémov nebolo prekážkou pri plnení študijných povinností.”
Na otázku, ako pristupujú študenti k týmto možnostiam štúdia a o aké odbory je najväčší záujem, E. Mendelová pre Nový život povedala: “V minulosti sme sa neraz stretávali s tým, že študenti si nevyberali študijný program podľa vlastného záujmu, ale skôr podľa skúseností a odporúčania starších kamarátov. Dnes sa obzerajú aj po nových študijných zameraniach a zaujíma ich, ako sa pripraviť, aby boli pri štúdiu úspešní. Naše centrum opakovane organizuje sústredenia stredoškolákov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí seriózne uvažujú o štúdiu na vysokej škole. Na týchto sústredeniach im poskytujeme veľmi dôležité informácie, ako sa v dostatočnom predstihu dobre pripraviť na štúdium po každej stránke. Informácie sú zamerané na práva a zodpovednosť študenta a školy, na postup pri výbere študijného zamerania a prihlasovania sa na štúdium, možnosti efektívneho technického vybavenia, informácie o finančných zdrojoch podpory, o kreditovom systéme štúdia, účastníci navštívia prednášky, diskutujú s učiteľmi, staršími študentmi s postihnutím. Tieto sústredenia sú veľmi pozitívne hodnotené a aj vďaka nim prichádzajú na univerzity študenti lepšie zorientovaní, pripravení a motivovaní. Pripravili sme aj informačnú príručku – Ako na vysokú školu so zdravotným postihnutím, ktorá by mala byť k dispozícii v najbližších týždňoch a bude prístupná aj na webovej stránke centra.“
Ako hodnotia študenti náročnosť štúdia, vedúca centra odpovedala: „Názory sú rôzne a dôležitá je predovšetkým motivácia študentov a pripravenosť tvrdo na sebe pracovať. Študent musí byť pripravený študovať priebežne, plniť veľa úloh aj počas semestra, využívať príležitosti. Jednou z úžasných príležitostí je štúdium na zahraničnej univerzite. Toto je prístupné aj študentom s ťažkým zrakovým postihnutím najmä vďaka mobilitnému programu Erasmus+. Program ponúka špeciálne granty na kompenzáciu zvýšených nákladov spojených so zdravotným postihnutím, to znamená, že napr. nevidiaci študent má dostatočné prostriedky, aby si v zahraničí mohol zaplatiť spracovanie študijných textov do prístupnej formy, asistenciu, nepočujúci tlmočníka posunkového jazyka, nemobilný študent špeciálnu prepravu, a pod. Pobyt na zahraničnej vysokej škole testuje schopnosti študenta, ponúka novú skúsenosť, dáva príležitosť pre nové kontakty a priateľstvá, otvára možnosti pre perspektívne uplatnenie sa na medzinárodnom trhu práce.“
Zaujímalo nás tiež, aké je percento predčasného ukončenia štúdia „našich“ študentov. „Žiaľ, nepoznám výskumy v tejto oblasti. Aj na Univerzite Komenského sa stretávame s predčasným ukončením štúdia medzi študentmi so špecifickými potrebami a nie je to zanedbateľné číslo. Oficiálnym dôvodom je najčastejšie nesplnenie študijných povinností v predpísanom rozsahu a predpísanom čase. Osobné príčiny bývajú rôzne, napr. nesprávny výber študijného programu, nepripravenosť „fungovať“ v nových podmienkach, technické problémy, nízka úroveň samostatnosti, nerešpektovanie termínov a pravidiel a mnohé ďalšie.“
Jedna vec je školu vyštudovať, druhá, v súčasnosti často zložitejšia, nájsť adekvátne miesto a uplatnenie v praxi. Tu je záverečná odpoveď Eleny Mendelovej z Centra podpory študentov so špecifickými potrebami: „O mnohých absolventoch máme informácie. Viacerí si nachádzajú uplatnenie v odbore, ktorý vyštudovali, alebo skúšajú rôzne pozície. Nie je to ľahké a mnohých demotivuje neúspech na pohovore. Je smutné zostať doma a nemať príležitosť pracovať. Kríza sa odráža aj na pracovných príležitostiach pre ľudí s postihnutím, je však potešiteľné, že vznikajú organizácie zamerané na podporu prechodu do zamestnania pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj naše centrum spolupracuje napr. s niektorými neziskovými organizáciami z tejto oblasti (EPIC, TENENET) a pár absolventov už ich prostredníctvom pracovné miesto získalo, iní sa zúčastňujú na programoch prípravy na zamestnanie.“
Gabriela Rerková